Tento blog som začal práve týmto citátom známeho amerického ekonóma a spisovateľa, ktorý trefne poukazuje na to, čo sa momentálne deje v ázijskej oblasti, v sektore energetiky. Čínska Ľudová republika je v súčasnosti bezpochyby jeden z najväčších spotrebiteľov energetických komodít na svete. Energetická politika ČĽR je priamo determinovaná rastom HDP a len pre zaujímavosť, takmer 40% z celkových čínskych priamych zahraničných investícii (PZI) sú určené na posilnenie energetickej bezpečnosti krajiny a udržanie celkového postavenia na energetickom trhu.
Vplyv urbanizácie na spotrebu ropy
Urbanizácia predstavuje dlhodobý trend v čínskej ekonomike a jeho vplyv je na ekonomický rast krajiny a celkovú spotrebu primárnej energie značný. 120 najväčších čínskych miest v roku 2007 vygenerovalo 75% čínskeho HDP. Podiel čínskeho obyvateľstva žijúceho v mestách bol ešte v roku 2010 na úrovni 45%, ale v porovnaní s krajinami OECD kde tento ukazovateľ predstavuje 75% je rozdiel priepastný. Je logické, že štruktúra spotreby energetických surovín je v mestách iná, ako je tomu na vidieku. IEA (International Energy Agency) predikuje úroveň urbanizácie v ČĽR v roku 2030 na úrovni 60%. Inými slovami, v roku 2030 by malo žiť v čínskych mestách o 350 miliónov ľudí viac, čo presahuje súčasnú populáciu USA. Tento predpokladaný nárast paralelne vyvolá aj rast čínskych miest a do roku 2030 ma v Číne existovať 221 miest s viac ako 1 mil. obyvateľov. Pre zaujímavosť, Európa ich má v súčasnosti 35. Najmä kvôli urbanizácii ale aj s rastúcim počtom aut v Číne sa celková spotreba ropy v krajine medzi obdobiami 2015 – 2030 pravdepodobne zvýši o takmer 200%.
Čínska politika v oblasti produkcie energetických komodít
Napriek tomu, že ropa a spôsoby jej získavania hrajú mimoriadne dôležitú úlohu vo vývoji medzinárodného energetického trhu, tak v prípade Číny je zaujímavé to, že nepredstavuje taký značný podiel na spotrebe primárnej energie. Energeticky mix ČĽR je preto veľmi zaujímavý a zaslúži si bližší výskum. Najväčší podiel na spotrebe primárnej energie tvorí uhlie – 70%, nasledované ropou – cca. 20%, vodnými zdrojmi 6%, zemným plynom 3% a jadrovou energiou 1%. OZE (obnoviteľné zdroje) majú len zanedbateľný podiel. Takýto energetický mix zostane nezmenený podľa viacerých odborníkov až do roku 2025. V prípade spotreby uhlia si dovolím napísať, že zatiaľ čo USA sú kritizované za podiel na svetovej spotrebe ropy vo výške takmer 25%, tak práve Čína sa na celkovej globálnej spotrebe uhlia podieľa až 27%! To je jeden z hlavných príčin neúnosného narastania emisií skleníkových plynov a znečisťovania životného prostredia v krajine. Preukázané zásoby ropy ČĽR dosahujú úroveň približne 14,8 mld. barelov, čo však na celosvetových rezervách predstavujú zanedbateľný podiel 1,1%.
Stratégia čínskej zahraničnoobchodnej politiky, ktorá reaguje na nedostatok domácich energetických komodít (najmä zdrojov ropy), sa nazýva „going-out“ stratégia. Hlavné špecifikum tejto stratégie spočíva v pôsobení čínskych energetických spoločnosti v medzinárodnom priestore. ČĽR sa pomocou tejto stratégie snažia nadobudnúť zahraničné aktíva v energetike, ktorých význam vzrástol po udalostiach z 11. septembra 2001. Tieto udalosti znamenali nižšiu stabilitu vo svete a väčšie riziko v energetickej produkcii, obzvlášť na Blízkom východe.
Čínske ropné spoločnosti
Čínske ropné spoločnosti v posledných rokoch sústreďujú svoje záujmy predovšetkým na africký kontinent. Čínsky záujem o tento čierny kontinent je zdôvodňovaný tým, že africké krajiny disponujú zásobami veľmi ľahkej, malo sírnatej ropy (Omán, krajiny západnej Afriky), keďže Čína nedisponuje kvalitnými rafinériami, ktoré by umožňovali spracovanie iných ťažších druhov ropy. Napriek tejto orientácii zostava najdominantnejším importérom ropy do ČĽR Saudská Arábia (takmer 20%), nasledované Angolou a Iránom. V apríli 2015 predbehla Čína v importe ropy USA a stala sa tak najväčším dovozcom ropy na svete (7,4 miliónov barelov denne, USA – 7,2 miliónov barelov denne). Nebolo by na tom nič zvláštne, lenže v tom čase zaznamenalo čínske hospodárstvo klesajúce tempo rastu, počas ktorého sa očakávalo zníženie dopytu po rope v ázijskej krajine. ČĽR tak do sveta vyslalo jasný signál, že sa postupne stáva najväčším svetovým spotrebiteľom takmer všetkých komodít! Svetový producenti ropy sú nútení od základov meniť svoje exportné trasy a postupne sa čoraz viac začínajú orientovať na ázijský región. Navyše ropný trh, ktorému tradične dominovali západní obchodníci sú postupne vytláčaní čoraz aktívnejšími čínskymi hráčmi.
Medzi najväčšie ropné spoločnosti ČĽR patria: China National Petroleum Company (CNPC) a PetroChina, Sinopec, China National Offshore Oil Corporation (CNOOC). Tieto spomínané spoločnosti tvoria inštitucionálny pilier čínskych investícii v ropnom sektore od 90. Rokov. Nebudem teraz jednotlivé spoločnosti popisovať, ale sústredím sa na celkovú stratégiu a spôsoby investovania týchto čínskych ropných spoločnosti. Pri posudzovaní spomínaných čínskych investícii môžeme vychádzať z troch základných faktorov:
Technické podmienky
Konkurencia medzinárodných ropných spoločností
Politika a bezpečnostné rizíká
Ak vychádzame z technických podmienok čínskych ropných spoločností, tak ako som spomínal, Čína nedisponuje kvalitnými rafinériami, ktoré by umožňovali spracovanie iných ťažších druhov ropy. Preto čínske NOC (National Oil Companies) preferujú investície do nálezísk „sladkej“ ropy v západnej Afrike pred konvenčnými zdrojmi viac sírnej ropy z Blízkeho východu. Avšak postupne tento trend stráca na intenzite, pretože Čína začala investovať aj do ťažobných systémov a nových technológii, ktoré im umožnia sa postupne vyrovnať americkým a európskym ropným spoločnostiam.
Druhý faktor, ktorý ovplyvňuje čínske NOC je konkurencia medzinárodných ropných spoločností (IOC- International Oil Companies). Tento faktor som už načal o pár riadkov vyššie a znamená to, že čínske spoločností ešte celkovo nedisponujú takým technologickým vybavením, akým disponujú európske alebo americké koncerny. Je preto zrejmé, že len veľmi zriedka investujú napríklad do podmorskej ťažby ropy, alebo iných nekonvenčných spôsobov ťažby (bridlicová ťažba v USA).
Tretí faktor je pre mňa osobne najzaujímavejší a podľa môjho názoru je pre čínske NOC najvýznamnejší. Politické a bezpečnostné rizika znamenajú, že Čína sústreďuje svoje investície skôr na menšie polia na pevnine, ktoré ICO odmietli najmä z politických dôvodov materských krajín (Sudán, Syria, Kongo...) ČĽR je častokrát kritizovaná mimovládnymi organizáciami, že tvrdo presadzuje vlastné ekonomické záujmy bez ohľadu na politickú situáciu a mieru demokracie v krajine. Znamená to, že Čína má v týchto krajinách oproti európskym alebo americkým konkurentom miernu výhodu. Americké alebo európske spoločnosti skôr ako začnú investovať do ťažby v danej krajine, tak mnohokrát trvajú na podmienkach, ktoré musí krajina plniť. Najmä dodržiavanie rôznych rezolúcii, smerníc, ochrana ľudských práv pracovníkov, demokratické zásady, ochrana životného prostredia atď. Najvýznamnejšie a najväčšie americké a európske spoločnosti, ktoré chystajú investície do problémového štátu, dokonca požadujú zmenu štátneho režimu!
V tom spočíva ta najväčšia výhoda čínskych NOC, ktoré takéto podmienky nepožadujú. Nezaujíma ich štátny režim v danej krajine, úroveň právneho štátu, dodržiavanie ľudských práv a demokratických zásad, ani miera znečisťovania životného prostredia.
Dokonca, výmenou za obchod so surovinami a zaistenie stálych ropných dodavok od afrických producentov praktizuje Čína priaznivú politiku, ktorá súvisí napríklad s výstavbou infraštruktúry v danom regióne, s dodávkami lacného tovaru, ale aj s dodávkami zbraní prostredníctvom ktorých si Čína upevňuje svoju pozíciu najmä na africkom kontinente. Tieto spôsoby sú však kritizované mimovládnymi organizáciami. Nič však nemení na tom, že postavenie Činy ako ázijského hospodárskeho hegemóna sa zdá byť v budúcnosti neotrasiteľné.
Literatúra:
BALÁŽ, P. – MARGAN. F. – RUŽEKOVÁ. V. – ZÁBOJNÍK. S. Energetická bezpečnosť v období globalizácie a jej vplyv na konkurencieschopnosť EU. Bratislava: SPRINT dva, 2011. 277 s. ISBN 978-80-89393-70-1
